Baby tak tu máte druhú časť poviedky. Očakávam nejaké komentáre. Ak nebudú, časť nebude tiež, tak komentujte! Nika*
S Chloe som sa rozprávala dosť dlho. Až zapadlo slnko. Chloe odišla domov a ja som začala hľadať kufor. Už dlho som nikde nebola. Odkedy umrel brat, mama so mnou nikam nechodí. Ale teraz som už konečne dospelá. Už sama môžem cestovať a na to som čakala dlhé roky, strávené len doma.
Vonku bolo ešte svetlo a tak som sa rozhodla ísť sa trochu prejsť. Na ruky som si natiahla jemný svetrík, keďže vonku celkom pofukuje. Po schodoch som zišla dole do kuchyne kde mama práve čítala noviny. Ako som sa tak zapozerala na titulnú stranu novín, uvidela som obrázok One Direction. Okamžite som mame strhla noviny z rúk a začala nahlas čítať článok:
One Direction! Najslávnejšia boyband na svete zavíta k nám do Toronta. Po prvý krát tu budú mať koncert, ktorý sa odohrá dňa 3.7.2013, na základe amerického turné. Bude trvať 1 mesiac a chlapci odohrajú 51 koncertov po celom kontinente. Viac informácii nájdete na strane 13.
,,Ááá! '' začala som kričať po celom dome. Okamžite musím ísť kúpiť vstupenky. Jednu pre mňa a jednu pre Chloe. Konečne uvidím One Direction na živo!
,, Mami o chvíľu prídem. '' povedala som mame, ktorá sa na mňa pozerala ako na totálneho blázna.
Utekala som pred dom a zavolala si taxík. Keď som dorazila pred predajňu vstupeniek ostala som zarazená. Na okne bolo velkým napísané - VYPREDANÉ! Mohla som to čakať. Zajtra je ten koncert a ja ako sprostá som si myslela, že lístky budú ešte mať. Smutná som teda zamierila domov. Zrazu na mňa padla kvapka dažďa. V duchu som dúfala, že nebude pršať, ale opak bol pravdou. Po niekoľkých sekundách sa spustil obrovský lejak. Utekala som ani neviem kam. Celú cestu som nadávala a preklínala dážď. Ale tu zrazu som predomnou uvidela svetlo a tak som zamierila za ním. Bol to nejaký dom.
Celá premočená som zaklopala dúfajúc, že mi niekto otvorí. Bolo to márne a tak som zaklopala ešte raz ale teraz už hlasnejšie. To som už našťastie počula kroky, ktoré sa pomaly blížili ku dverám. Z toho som mala aj trochu menší strach. Balá som sa toho, kto mi otvorí.
Mala som šťastie. Otvorila mi stará pani a s milým hlasom ma pozvala dnu. Podala mi uterák a odišla do nejakej druhej miestnosti. Ja som si zatiaľ sadla na zem ku krbu v ktorom poskakovali plamienky ohňa.
Keď som sa trochu vysušila, obzrela som si to tu. Bolo to tu celkom malé ale útulné a pekne zariadené. Na stenách viseli rozličné obrazy s fotkami nejakých osôb, ktoré som však nepoznala.
O chvíľu do izby vkročila starenka a podala mi šálku čaju. Pekne som sa jej poďakovala a spýtala sa jej:
,, Žijete tu sama? "
,, Áno moja drahá. Manžel mi zomrel pred pár rokmi a syn sa odsťahoval do Európy. "
,, A vedela by ste mi povedať, kde to vlastne sme? "
,, Sme na kraji mesta. Určite to tu nepoznáš. Je to zabudnuté miesto. "
,, A kadiaľ sa dostanem domov? "
,, Cestu ti ukážem zajtra. Je už tma a teraz by si sa ešte niekde stratila. Prespíš u mňa a zajtra ráno vyrazíš. "
,, Ďakujem vám. "
,, Teraz poď za mnou. Ukážem ti izbu v ktorej prespíš. "
Starenka ma zaviedla do menšej miestnosti s posteľou. Do rúk mi podala suché veci a ustlala mi posteľ. Ešte raz som jej za všetko poďakovala. Popriala mi dobrú noc a odišla. Keď za sebou zatvorila dvere, prezliekla som sa do šiat, ktoré mi dala. Bolo mi to trochu široké ale na spanie celkom dobré.
V tom momente som si spomenula na mamu. Určite sa o mňa bojí. Z kabelky som si vytiahla mobil a pozrela som sa na zmeškané hovory. 6 od mamy a 2 od Chloe. Naťukala som teda mamine číslo. Keď mi zdvihla, začala som jej rozprávať čo sa stalo.
,, Vieš mami, chcela som si ísť kúpiť lístky na koncert ale už bolo vypredané. Zamierila som teda smerom domov ale začalo liať a tak som utekala nevedno kam. A vtom som sa ocitla pre malým domčekom. Zaklopala som na dvere a našťastie mi otvorila jedná milá starenka u ktorej teraz prespím. Tak sa o mňa nemusíš báť, zajtra ráno som doma. "
,, Ach Emily, vieš aký som mala strach? Keby mi nezavoláš, asi by som nespala a išla by som ťa hľadať. "
,, Tak sa už neboj. Idem do postele, zatiaľ sa maj a dobrú noc. "
,, Dobrú aj tebe Emily. "
Keď mama dohovorila, zložila som a tentokrák som do mobilu naťukala Chloeine číslo. No ale v tom sa v mobile ozvalo:
,, Prepáčte ale výška vášho kreditu nie je dostatočná pre tento hovor. Nabite so kartu čo najskôr prosím. Aktuálny kred ..."
Radšej som to zložila lebo ak by ta tetka hovorila ďalej môj nový i-phone by som asi pleštila o zem.
Chloe bude určite na mňa nahnevaná ale zajtra jej to vysvetlím. No ale čo sa dá robiť ja za to nemôžem.
Bola som už unavená a tak som si ľahla do postele. O pár minút som sa ponorila do ríše snov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára