I and You = Forever -- Part 1

Cawte baby, tak tu je prvá časť, dúfam, že sa bude páčiť

Takže Enjoy it :-)

Konečne doma! Práve som prišla zo školy. Posledný deň teda nebol ničím výnimočný. Učiteľka nám len odovzdala vysvedčenie a všetci potom utekali domov. Pred nami sú letné prázdniny. Teším sa vlastne len na to, že pôjdem do Londýna. Do môjho vysnívaného mesta. Do mesta kde žijú chalani z One Direction.
Vtrhla som do kuchyne celá natešená tým, že sa mame pochválim s vysvečkom. Mohla som však tušiť, že tu nie je. Na stole som si všimla malý papierik, tak som ho vzala do rúk a začala čítať:

Ahoj, Vicki! Naozaj mi prepáč, že nie som doma, ale volali mi z práce. Musela som odísť na dôležitú poradu. Nezabudni sa prosím ťa pobaliť, zajtra letíme do Londýna. A mimochodom! Všetko najlepšie!

Samozrejme! Mama musí chodiť na tie priblblé porady, či čo to je. Vôbec ju doma ani nestretávam. Odíde skoro ráno a niekedy príde až v noci. Nechce sa mi to tu rozoberať a radšej poviem niečo o sebe. Takže, ani neviem čím mám začať. Volám sa Victoria Elizabeth Stiewer, ale jednoducho ma volajú Vicki. Žijem v New Yorku, ale pochádzam z Liverpoolu. Mama sa sem so mnou presťahovala kvôli jej práci. Čo sa týka môjho otca. Začnem asi tým, že zomrel. Stalo sa to tak, že mieril na pracovnú cestu do Európy. Jeho lietadlo, však nepristálo. Hovorilo sa, že nastal nejaký skrat a spadlo niekde do stromov. Prežil to len nejaký muž. Otca som veľmi nepoznala, keďže zomrel na moje druhé narodeniny. 
Po dlhom premýšľaní som sa naobedovala a zavolala Amy. Bola to moja najlepšia kamarátka. Poznáme sa už od základky a od vtedy sme nerozlučné.
Opítala som sa jej či by sme nezašli na nákupy. Samozrejme súhlasila. Zložila som telefón a utekala do izby. Z pokladničky som vybrala moje úspory, ktoré spočívali z 500 dolárov. Nie je to najviac, ale na normálne nákupy mi to stačí. Potom som si do malej kbelky hodila mobil a rozbehla sa ku dverám. Už som sa obúvala a zrazu zazvonil zvonček. Otvorila som a prívitala Amy. Bola som hotovâ a tak sme vyrazili.
Zamierili sme do nášho oblúbeného obchodu. Vždy v ňom nájdeme to, čo potrebujeme. Niečo sme si teda vybrali a von vyšli s plnými kapsami v rukách.
Ako sme sa tak prechádzali po ulici My zrazu začala niečo hovoriť:
,,Vicki mám pre teba skvelú správu. Dnes mi mama oznámila, že si našla novú prácu. To až také podstatné nie je, ale hlavné je to, že tá práca je v Londýne.
Budeme tam dva mesiace a zajtra odlietame spolu s tebou a s tvojou mamou. "
Po tejto správe som neváhala a hneď som sa vrhla na Amy. Silno som ju objala až sme obe začali kričať od radosti. Po chvílke sme sa upokojili a dorazili ku mna domov. Pustili sme si film a potom Amy odišla domov.
Krátko po nej prišla mama a prvé čo som urobila bolo, že som jej povedala tú skvelú novinu. Potom som jej okázala vysvedčenie a diplom za výborný prspech. Milo sa na mňa usmiala a povedala: ,,Vicki a si ti už vlastne pobalená?"
Po tejto otázke som ostala mierne šokovaná, pretože som si až teraz uvedomila, že som na to uplne zabudla. Neváhala som ani sekundu a okamžite utekala do izby. Z kúta som na posteľ hodila môj kufor a začala si do neho ukladať veci. Bola som hrozne rada, že sa mi tam zmestilo všetko čo som chcela.
Hotová som bola približne po nejakej pol hodinke. Kufor som potom zaniesla dole do kuchyne, kde mama umývala riad.
Pobozkala som ju na líce a povedala jej, že si už idem ľahnúť. Ona len prikývla a zaželala mi dobrú noc.

Ráno som sa zobudila na zvonenie budíka. Naozaj neviem čo má on proti mojej láske s posteľou. Lenivo som sa teda pozrela na čas a keď som uvidela, že je 8:15, skoro ma porazilo. Lietadlo vyráža o 9:05 a ja ho teda nemienim zmeškať. Rýchlo som utekala do maminej izby. Mama pokojne spala a tak som s ňou jemne zatriasla. Keď uvidela koľko je hodín, začala nadávať. Utekala do kúpeľne a ja som neváhala a bežala do tej svojej. Len som si urobila cop, umyla si zuby a utekala sa obliecť. Bola som hotová za rekordný čas.
Bolo 8:40 keď sme stáli pred domov a volali taxík. Cesta na leticko trvá približne desať minút, takže prídeme presne na čas. Pokojne sme sa usadili a čakali, kým dojdeme na letisko.
Konečne sme tam dorazili a to už som z diaľky vydela Amy. Keď ma zazrela okamžite za mnou bežala.
,,Prišli ste včas, lietadlo ide o päť minút, rýchlo!"
Odovzdali sme letenky a nastúpili do lietadla. Celú cestu som sa rozprávala s Amy a medzitým počúvala pesničky od One Direction.