30 dňový projekt

5.6.13

I and You = Forever -- Part 7

Vicki

Vybehla som z nemocnice, kde ma už čakal taxík. Cestou do hotela som potichu plakala. Šofér sa na mňa pár krát pozrel so smutným pohľadom. Bola som mu ale vďačná, že sa nič nepýtal. Po príchode do našej hotelovej izby som si ešte utrela slzy aby si Amy nič nevšimla.
Ona sa pozerala na telku a ja som ju s falošným úsmevom pozdravila.
Podišla som k nej, sadla si na gauč a dúfala, že sa ma nič nebude vypytovať, ale mýlila som sa.
,,Vicki, čo sa stalo viem, že si plakala. Urobil ti niečo Harry?
Pár sekúnd som mlčala, ale potom som sa vschopila, nadýchla a povedala:
,,Nie Amy on mi nič neurobil, ale ja som urobila jemu."
Po tejto vete mi stiekli z oči slzy, ale pokračovala som:
,,Úprimne mi vyznal lásku a ja som ho po krásnom bozku odmietla" Teraz som to už nevydržala a vyliala zo seba vodopád sĺz. Amy si ma chytila za plece a silno objala.Na ďalší deňRáno som sa prebudila už s lepšou náladou. Na všetko to, čo sa včera stalo chcem rýchlo zabudnúť. Pribehla som do kuchyne, kde už sedela mama. Stavím sa, že sa bude vypytovať čo sa včera stalo.
,, Ako bolo včera?" začala
,,Bolo super"
Na to mi už chvalabohu nič nepovedala. O chvíľu odišla do svojej izby, ale po pár sekundách sa vrátila s úsmevom na tvári a nejakým papierom v ruke, ktorý mi podala.
,,Vieš Vicki, prijali ma tu v Londýne do práce a každý deň nebudem doma. Len cez výkendy a to nie každé. Aby si sa tu nenudila som ti zohnala ako vidíš zoznam prác tu v hoteli. "
Očami som si prečitala všetko a najviac ma zaujal post chyžnej. Nie je to zložitá práca.Ukázala som to mame a tá len s úsmevom povedala:,,Pôjdem to vybaviť, ale predtým by si to mohla ukázať Amy."
,,Skvelý nápad, o chvíločku som tu! " 
Bežala som do našej izby kde Amy ešte stále spala. Jemne som ňou pomrvila. S jedným očkom na mňa hodila vražedný pohľad. Ja som to ignorovala a do rúk som jej strčila papier. Pomaly sa posadila a obzrela si ho. Uvidela som jemný ùsmev na jej tvári a hneď som vedela, že si niečo vybrala.
,,Chyžná" povedala mi po pár sekundách.
S radosťou som sa jej pozrela do očí a potom utekala za mamou.Mala pochybnosti s tým, že nás vezmú obe, ale aj tak zamierila ku dverám.

Obrázok:  Spiaca Amy :-)

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára